Epicentrom globálneho terorizmu je africký Sahel, pridaná naň viac ako polovica úmrtí
Africký región Sahel je "epicentrom globálneho terorizmu", vyplýva zo správy zverejnenej v stredu Inštitútom ekonomiky a mieru, ktorý každý rok stanovuje globálny index terorizmu.
V najnovšej správe IEP za rok 2024 sa uvádza, že na Sahel pripadá viac ako polovica všetkých úmrtí súvisiacich s terorizmom - ide o 3885 z celkového počtu 7555 obetí terorizmu na celom svete, informovala agentúra AFP.
Povstalecké skupiny
V celosvetovom meradle počet obetí terorizmu v roku 2024 klesol - vrchol dosiahol v roku 2015, keď pri teroristických útokoch vo svete zahynulo okolo 11-tisíc ľudí. Počet obetí uvádzaných pre Sahel sa od roku 2019 zvýšil takmer desaťnásobne, pretože v tomto regióne naďalej pôsobia a útočia extrémistické a povstalecké skupiny, konštatovala AFP.
IEP definuje terorizmus ako "hrozbu alebo skutočné použitie nezákonnej sily alebo násilia neštátnym aktérom na dosiahnutie politického, ekonomického, náboženského alebo sociálneho cieľa prostredníctvom strachu, nátlaku alebo zastrašovania".
Na rozdiel od Západu, kde sú v posledných rokoch páchateľmi teroristických útokov skôr jednotlivci, Sahel zaznamenal rýchlu expanziu militantných džihádistických skupín, uvádza sa v správe IEP.
Väčšinu útokov v tejto časti Afriky spáchali dve organizácie: odnož Islamského štátu v Saheli, známa donedávna ako Islamský štát Veľkej Sahary, a Skupina na podporu islamu a moslimov, ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida.
Militantné skupiny
"Pokúšajú sa zaviesť nové právne poriadky," uviedol bezpečnostný analytik Niagalé Bagayoko s tým, že tieto formácie sa snažia "vykonávať spravodlivosť na základe (islamského) práva šaría", pričom v tomto procese bojujú o moc a kontrolu nad územiami.
ISSP údajne od prevratov v rokoch 2020 a 2021 zdvojnásobil rozlohu územia, ktoré má pod kontrolou v Mali. Veľká časť z tohto územia sa nachádza na východe tejto krajiny, blízko hraníc s Burkinou Faso a Nigerom. V rozširovaní svojho dosahu pokračoval aj GSIM/JNIM. Správa GTI poznamenáva, že obe militantné skupiny v danom období verbovali nových bojovníkov vrátane detských vojakov.
Správa IEP vysvetľuje, že politická nestabilita a slabé vládnutie vytvárajú ideálne podmienky pre rast vplyvu povstaleckých skupín, a zdôrazňuje, že primárnou hnacou silou terorizmu je konflikt.
Sahel je niekedy označovaný ako "pás prevratov" Afriky. Od roku 2020 sa v regióne uskutočnilo šesť úspešných prevratov: dva v Mali, dva v Burkine Faso, jeden v Guinei a jeden v Nigeri. Všetky tieto krajiny teraz ovládajú vojenské junty, často sympatizujúce s Ruskom.
Mali, Niger a Burkina Faso po prevratoch vystúpili z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov, vytvorili si vlastnú sahelskú konfederáciu, odmietli spolupracovať s bývalou koloniálnou veľmocou Francúzskom a priklonili sa k Rusku a Číne.
V správe IEP zverejnenej v stredu sa uvádza, že táto zmena v partnerstvách, najmä v oblasti bezpečnosti, ako aj odchod z ECOWAS umožnili skupinám, ako je GSIM/JNIM, rozšíriť svoje aktivity na pobrežné krajiny západnej Afriky.