Múmie voňajú lepšie, než by ste čakali, odhalili vedci
„Drevité“, „korenené“ alebo „sladké“ boli hlavné prívlastky, ktoré pripomínali skôr ochutnávku vína než ňuchanie k múmiám. Zaznamenané boli aj kvetinové tóny, ktoré by mohli pochádzať z borovicovej a borievkovej živice používanej pri balzamovaní tiel.
Ako Svätý grál
Štúdia zverejnená v polovici februára vo vedeckom časopise Journal of the American Chemical Society použila chemickú analýzu aj skupinu ľudských „čuchačov“, aby vyhodnotila pach deviatich múmií starých až päťtisíc rokov. Tie boli buď uložené alebo vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire.
Výskumníci chceli systematicky študovať vôňu múmií, pretože je už dlho predmetom fascinácie verejnosti aj vedcov, vysvetľuje jedna z autoriek štúdie Bembibreová. Archeológovia, historici, konzervátori a dokonca aj autori knižnej fikcie tejto téme venovali mnoho strán svojej práce – a to z dobrého dôvodu.
Vôňa bola dôležitým faktorom v mumifikačnom procese, pri ktorom sa používali oleje, vosky a balzamy, ktoré mali uchovať telo a jeho ducha pre posmrtný život. Balzamovanie bolo z veľkej časti vyhradené iba faraónom a šľachte a príjemné vône boli spájané s čistotou a božstvami, zatiaľ čo nepríjemné pachy boli známkami skazenosti a rozkladu.
Vedci z UCL a Ľubľanskej univerzity v Slovinsku neodoberali vzorky samotných múmií, čo by bolo invazívne. Boli schopní zmerať, či vôňa pochádza z archeologického predmetu, pesticídov alebo iných prípravkov používaných na konzerváciu pozostatkov, či z poškodenia spôsobeného plesňami, baktériami alebo mikroorganizmami.
„Celkom sme sa obávali, že by sme mohli objaviť známky rozkladajúcich sa tiel, čo sa nestalo,“ hovorí profesor chémie na univerzite v Ľubľane Matija Strlič. „Čo znamená, že prostredie v tomto múzeu je z hľadiska konzervácie celkom dobré,“ dodáva. Používanie technických nástrojov na meranie a kvantifikáciu molekúl vzduchu vydávaných sarkofágmi, aby určili stupeň zachovania tiel bez možnosti sa ich dotknúť, bolo ako Svätý grál, zveril sa Strlič.
„Potenciálne nám to hovorí, z akej spoločenskej triedy múmia pochádzala, a teda odhaľuje veľa informácií o mumifikovanom tele, ktoré sú relevantné nielen pre konzervátorov, ale aj kurátorov a archeológov,“ popisuje. „Veríme, že tento prístup je potenciálne veľmi zaujímavý aj pre ďalšie typy múzejných zbierok.“
Kľúčový problém
Barbara Huberová, výskumníčka v Geoantropologickom ústave Maxa Plancka v Nemecku, ktorá sa na štúdii nepodieľala, hovorí, že zistenia poskytujú zásadné údaje o zlúčeninách, ktoré by mohli uchovať či znehodnotiť mumifikované pozostatky. Tieto informácie by mohli byť využité na lepšiu ochranu starovekých tiel pre budúce generácie.
„Výskum však zdôrazňuje kľúčový problém: vône zistené dnes nutne nepochádzajú z doby mumifikácie,“ upozorňuje Huberová. „Odparovanie, oxidácia a dokonca podmienky uloženia tiel za tisíce rokov významne pozmenili pôvodný profil pachov,“ podotýka.
Huberová je autorom štúdie, ktorá pred dvoma rokmi analyzovala zvyšky z nádoby, v ktorej boli uložené mumifikované orgány šľachtične. Chcela identifikovať balzamovacie prísady, ich pôvod a to, čo prezrádzajú o obchodných trasách. V spolupráci s výrobcom parfémov potom vytvorila interpretáciu balzamovacej vône, známu ako „Vôňa večnosti“, pre výstavu v múzeu Moesgaard v Dánsku.
Výskumníci, ktorí sa podieľali na terajšej štúdii, dúfajú, že sa im podarí niečo podobné. Zistenia chcú použiť na vývoj „pachových krajín“, ktoré umelo obnovia vône, ktoré odhalili, a rozšíria tak zážitok pre budúcich návštevníkov múzeí.
„Múzeá sú nazývané bielymi kockami, kde ste nabádaní na čítanie, k videniu, kde ku všetkému pristupujete z diaľky svojimi očami,“ hovorí Bembibreová. „Pozorovanie mumifikovaných tiel cez sklenenú vitrínu znižuje zážitok, pretože k nim nemáme možnosť privoňať. Nedozvieme sa o procese mumifikácie zážitkovým spôsobom, čo je jeden zo spôsobov, ako rozumieme svetu a ako sa do neho zapájame,“ dodala.