Trump dnes bude čeliť kritike. Čaká ho ostrá výmena názorov s dôležitým spojencom
Americký prezident Donald Trump bude pri svojom dnešnom stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom II. v Bielom dome zrejme čeliť silnej kritike, napísal dnes spravodajský portál BBC.
Pôjde o prvú schôdzku Trumpa s jordánskym monarchom od chvíle, keď staronový šéf Bieleho domu navrhol odsunúť Palestínčanov z Pásma Gazy do Jordánska. V Jordánsku sa nachádzajú americké základne, žijú tam milióny utečencov a bezpečnostná spolupráca Ammánu je pre Izrael zásadná.
Diplomatický balans
Jordánsko, ktoré je blízkym spojencom USA, teraz balansuje medzi vojenskými a diplomatickými vzťahmi s Washingtonom a verejnou mienkou, ktoré je naklonené právu Palestínčanov na sebaurčenie. Vojna v Pásme Gazy toto balansovanie sťažila a Trumpove návrhy ohľadom budúcnosti Pásma Gazy vec doviedli až k bodu zlomu, píše BBC.
Trump v rozhovore s Fox News rozšíril svoj skorší návrh odsunúť Palestínčanov z Pásma Gazy do susedného Egypta a do Jordánska, keď vyhlásil, že by Palestínčania potom už nemali právo sa vrátiť. To by odporovalo medzinárodnému právu, pripomína BBC. V pondelok Trump uviedol, že by mohol pozastaviť americkú pomoc Egyptu a Jordánsku, ak Palestínčanov neprijmú.
K najhlasnejším kritikom návrhu odsunúť Palestínčanov z Pásma Gazy do Jordánska patria Palestínčania, ktorí tam prišli v minulosti. V utečeneckom tábore neďaleko mesta Džaraš na severe Jordánska sa tiesní asi 45.000 Palestínčanov. Rodiny, ktoré tu žijú, pochádzajú pôvodne z Pásma Gazy, teda z Džabálija, Rafáhu a Bajt Hanúnu, a do Jordánska prišli po šesťdňovej vojne v roku 1967 s vidinou, že pôjde iba o dočasné útočisko. Dnes už tu žije niekoľko generácií Palestínčanov, ktorých predkovia prišli z Pásma Gazy.
"Donald Trump je arogantná narcista," povedal BBC 60-ročný Máhir Áziou. "Jeho myslenie je stredoveké, rozmýšľa ako kupec," dodal muž, ktorý Džabálíju v Pásme Gazy opustil ako batoľa. Časť jeho rodiny tam ale stále žije a pátra v troskách po 18 nezvestných príbuzných.
Odísť nechcú
Tí z Palestínčanov, ktorí kedysi vnímali odchod z Gazy ako dočasnú evakuáciu, sa teraz domnievajú, že by tým len pomohli izraelskej krajnej pravici zabrať palestínske územie. Podľa Máhira sa Gazania poučili zo skúseností svojich predkov a "radšej by skočili do mora, ako aby odišli". "
"My, Gazania, sme už toto zažili," povedal Júsif, ktorý sa v tábore v Jordánsku narodil. "Vtedy nám povedali, že to bude dočasné a že sa vrátime domov. Právo na návrat je červená čiara," dodal.
Útočisko v Jordánsku, označovaného za ostrovček stability na Blízkom východe, pritom nehľadajú len Palestínčania. Počas vojny po roku 2003 do Jordánska utekali Iračania a o desať rokov neskôr s prepuknutím občianskej vojny v Sýrii tiež Sýrčania. Mnoho Jordáncov pritom vysokú nezamestnanosť a chudobu pripisuje utečencom. Potravinová banka v centrálnom Ammáne BBC oznámila, že rozdáva 1000 jedál denne.
Pri mešite čakali na prácu Imád Abdalláh a jeho kamarát Hasan, robotníci, ktorí si nemôžu nájsť prácu už niekoľko mesiacov. "Situácia v Jordánsku bývala skvelá, ale zhoršilo sa to za vojny v Iraku a ešte sa to zhoršilo za vojny v Sýrii a teraz je vojna v Gaze a je to o dosť horšie," povedal Hasan. Imád sa vyjadril ostrejšie. "Cudzinci nám berú prácu. Teraz som štyri mesiace bez práce, nemám peniaze, jedlo. Ak prídu Gazania, zomrieme, "povedal.
Jordánsko však čelí tlaku zo strany USA. Trump už pozastavil zahraničnú pomoc v objeme viac ako 1,5 miliardy dolárov a mnohí Jordánci sa pripravujú na stret medzi svojimi politickými lídrami a novou americkou administratívou.
Jordánsky kráľ Abdalláh II. podľa bývalého jordánskeho vicepremiéra Džaváda Anáního dnes Trumpovi povie, že považuje "akýkoľvek pokus Izraela vyhnať ľudí z ich domovov v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu za zločin, ale že akákoľvek snaha odsunúť týchto ľudí do Jordánska sa bude rovnať vyhláseniu vojny".
Dôvera bola podľa Anáního stratená a kým bude do veci zapojený izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho vláda, nemožno žiadnym sľubom veriť.