Čo vieme o vládnej kríze? Dvaja rebeli otočili a Ľupták pripúšťa pri Tarabovi kompromis (otázky a odpovede)

Prvé výjazdové rokovanie vlády v roku 2025 sa uskutočnilo v odľahlom kúte Slovenska, v Červenom Kláštore. Ide o kúpeľnú obec, ktorá sa nachádza v Pieninskom národnom parku na hraniciach s Poľskom.

Vláda sa tam zišla, aby podporila sociálno-ekonomickú situáciu v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa. Výsledkom ich rokovania bolo tiež prijatie Goralov medzi národnostné menšiny na Slovensku či investičné stimuly.

Kabinet pokračuje v snahe o podporu regiónov v čase, keď sa skloňujú predčasné voľby. Primárnym dôvodom je nespokojnosť viacerých poslancov, ktorí mu komplikujú snahu vyskladať jednoduchú parlamentnú väčšinu. Jeden z nich je primátor Kežmarku Ján Ferenčák, ktorý sa na stredajšom zasadnutí zúčastnil.

Ferenčák patrí medzi takzvaných rebelov, ktorí sú označovaní aj ako migaľovci. Dvaja z nich, Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš, boli označení za vydieračov a z Hlasu ich vylúčili. Zvyšných dvoch, Ferenčáka a Romana Malatinca, sa koniec netýkal, keďže ide o zakladajúcich členov strany. 

V reakcii na túto udalosť štvorica deklarovala, že nebude v pléne až do vyriešenia situácie hlasovať. Za pár dní však dvaja rebeli svoj postoj prehodnotili. Ferenčák s Malatincom sa totiž plánujú na budúcotýždňovej schôdzi Národnej rady zúčastniť a avizujú stmeľovanie koalície.

No nejde o jediné problémy. Výhrady hlási tiež skupina troch poslancov okolo Rudolfa Huliaka, ktorá koncom októbra opustila klub SNS. Nateraz uvádzajú, že kabinetu pomôžu. 

Požiadavky oboch skupín však stále neboli uspokojené a komplikácie s presadzovaním zákonov môžu prísť už čoskoro. Vláda je pod tlakom týchto udalostí v kríze.

Je pravdepodobnejší scenár predčasných volieb alebo rekonštrukcie vlády?

Je to práve predseda vlády Robert Fico, ktorý v poslednom čase často spomína predčasné voľby. Podľa neho stav koalície závisí od toho, či jeho partneri, šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok a predseda SNS Andrej Danko, dokážu zabezpečiť dostatok poslaneckých hlasov. „Ak sa rozpadne vláda, zodpovední budú Hlas a SNS,“ vyhlásil.

Netýka sa to len najbližšej schôdze Národnej rady, ktorá sa má začať 4. februára, ale všeobecne každého zasadania parlamentu. Situácia, v ktorej treba s poslancami vyjednávať o ich hlasoch pri každej schôdzi a pred každým hlasovaním, je podľa premiéra neudržateľná.

Fico prvýkrát pripustil predčasné voľby ešte 17. novembra pri príležitosti výročného zjazdu strany Smer. Odvtedy predstavitelia koalície opakujú, že ide o krajný a najmenej pravdepodobný scenár. Zdôrazňujú pritom súdržnosť. Napriek tomu kríza pretrváva a dokonca sa znásobuje, čo vyvrcholilo počas víkendu odchodom Migaľa so Šalitrošom.

Bol to zastupujúci predseda Národnej rady Peter Žiga z Hlasu, ktorý koncom roku 2024 pripustil, že pravdepodobnejšia je rekonštrukcia vlády.

„Na politickom spektre alebo v politickom filme toho roka nevidím nejakú zásadnú rekonštrukciu vlády. Nehovorím, že nemôže dôjsť k výmene niektorých ministrov v prípade, že budú chcieť odísť alebo budú odvolaní predsedom vlády alebo danou stranou, ktorá ich nominovala, ale zásadnú rekonštrukciu vlády nevidím,“ povedal pre TASR.

Ani rebeli z Hlasu, ani odídenci zo SNS si pritom neprajú pád vlády. Vzhľadom na to, že prioritne žiadajú zmeny na ministerských postoch, ako pravdepodobnejší sa javí scenár rekonštrukcie.

Ktorým ministrom hrozí výmena?