Noví lídri, staré výzvy. V roku 2024 volila polovica svetovej populácie
Voľby v krajinách, v ktorých žije takmer polovica svetovej populácie, sa stali najväčším volebným rokom v histórii a určia, ako sa bude svetu dariť v roku 2025.
Od januárových parlamentných volieb na Taiwane až po novembrové prezidentské voľby v USA prišlo k volebným urnám v roku 2024 viac ako 2 miliardy ľudí, čo je rekord v celej našej histórii.
Hlasovanie sa uskutočnilo v prostredí narastajúcej ekonomickej a geopolitickej neistoty, vrátane vojny na Ukrajine, konfliktov na Blízkom východe a zvyšujúceho sa napätia v obchodných vzťahoch medzi USA a Čínou, dvomi najväčšími ekonomikami sveta.
Tu sú niektoré z kľúčových tém, ktoré budú pravdepodobne v popredí v piatich veľkých demokraciách po voľbách:
Spojené štáty americké
Republikán Donald Trump (78) vyhral prezidentské voľby v USA začiatkom novembra, čím zavŕšil pozoruhodný návrat štyri roky po tom, čo ho voliči zbavili Bieleho domu.
Plánuje zaviesť viac než 25 výkonných nariadení a smerníc už počas prvého dňa v úrade 20. januára. Tým chce zásadne zmeniť vládnu politiku v oblastiach ako imigrácia a energetika.
Očakáva sa, že nariadenia sa budú sústrediť na zrušenie Trumpovho pohľadu na príliš liberálne migračné politiky Joea Bidena a na obmedzenie migrácie na južnej hranici USA s Mexikom.
Trump plánuje dať imigračným úradníkom väčšie právomoci na zatýkanie ľudí bez trestnej minulosti, poslať viac vojakov na hranicu a obnoviť výstavbu hraničného múru.
India a Južná Afrika
Indický premiér Narendra Modi získal v júni rekordný tretí mandát, no slabší výsledok, než sa očakávalo, to znamená, že sa bude musieť viac spoliehať na svojich spojencov. Zároveň čelí naliehavým problémom, ako sú nezamestnanosť, inflácia a ekonomické rozdiely v najľudnatejšej krajine sveta.
India sa stala najrýchlejšie rastúcou veľkou ekonomikou na svete, ale čelí výzvam v tvorbe nových pracovných miest a zabezpečení inkluzívneho hospodárskeho rastu.
Každý rok desiatky miliónov mladých Indov usilujú o štátne zamestnanie, napriek tomu, že súkromný sektor rastie – tento trend odráža kultúrne a ekonomické obavy mnohých Indov.
Modi prišiel k moci v roku 2014 so sľubom vytvoriť 20 miliónov pracovných miest ročne, ale podľa ekonómov tento cieľ nedosiahol.
Cyril Ramaphosa bol v júni opätovne zvolený za prezidenta Juhoafrickej republiky s podporou bývalých opozičných strán, ktoré sa pripojili k jeho Africkému národnému kongresu (ANC) v novej vláde.
Južní Afričania nahnevaní na nezamestnanosť, nerovnosti a výpadky elektriny znížili podporu ANC na 40 percent, čím ukončili tri desaťročia dominancie strany, ktorá krajinu oslobodila od apartheidu, rasovej segregácie a diskriminácie.
Ramaphosa prisľúbil oživiť ochabujúcu ekonomiku Juhoafrickej republiky a rozšíriť prosperitu na tých, ktorí z nej boli doteraz vynechaní. Plánuje obnoviť továrne, farmy, vybudovať infraštruktúru a využiť príležitosti v zelenej energetike.
Miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2023 úroveň 32,4 percenta, čo je takmer o 10 percentuálnych bodov viac ako v roku 1994, keď sa ANC dostal k moci. Mladí ľudia tvoria viac ako polovicu nezamestnaných v krajine, pričom ich miera nezamestnanosti presahuje 40 percent.
Francúzsko a Mexiko
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v júni pustil do riskantného politického hazardu, keď vypísal predčasné voľby, ktoré viedli nielen k veľmi roztrieštenému parlamentu, ale aj k vymenovaniu viacerých premiérov, ktorých úlohou bolo riadiť sporný rozpočet na rok 2025 s cieľom ozdraviť verejné financie.
Letné voľby priniesli aj veľké zisky krajne pravicovým stranám, čo vyvoláva obavy z ohrozenia práv zraniteľných skupín, ako sú migranti a LGBTQ+ osoby, vrátane adopcie detí rovnakopohlavnými pármi či asistovanej reprodukcie.
Pozorovatelia varujú, že ďalšie politické a ekonomické turbulencie môžu oslabiť jadro Európy, najmä keď sa Nemecko pripravuje na voľby 23. februára po tom, čo kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie o dôvere v parlamente.
Claudia Sheinbaum bola v októbri inaugurovaná ako prvá prezidentka Mexika. Prisľúbila rozšíriť práva žien, vrátane odstránenia platovej nerovnosti a ukončenia rodovo podmieneného násilia, či riešiť environmentálne výzvy, ako je vodná kríza a znižovanie emisií.
Analytici však upozorňujú na zložitú situáciu. Musí vyvážiť sľuby o rozšírení sociálnych programov s rekordným rozpočtovým deficitom od 80. rokov a slabnúcim hospodárskym rastom.
Rovnako bude musieť prijať opatrenia na zastavenie migrácie smerujúcej na severnú hranicu s USA. Mexické migračné úrady však čelia rozpočtovej kríze, ktoré im neumožňujú zvládnuť hromadné deportácie, ktoré prisľúbil Trump.
V posledných rokoch Mexiko ročne prijalo vyše 200-tisíc deportovaných Mexičanov z USA, no Trumpove plány môžu toto číslo výrazne zvýšiť.
Sheinbaum uviedla, že má plán na prijímanie deportovaných občanov, ale neponúkla veľa detailov o jeho realizácii ani financovaní.