Americké voľby na vlastnej koži. Na chvíľu som bola celebritou, píše reportérka

A je to tu. Po dvadsiatich siedmich rokoch v USA prvýkrát volím amerického prezidenta, a tak som na minútu skoro celebrita. Najskôr prebehla registrácia, kde musí každý vyplniť formulár.

Už dobrovoľníčka, ktorá má na saku ceduľku s menom Laura, zaznamenala, že volím prvýkrát. „Prvýkrát volí, prvýkrát volí,“ vykríkla a všetci okolo začali tlieskať. „Gratulujeme, sme na teba pyšní,“ okomentovali moju účasť ľudia okolo.

Potom dôjdem k ďalšiemu stolu, kde dobrovoľník podľa mena moju registráciu potvrdí a požiada o identifikačný preukaz, čo je v našom prípade vodičák, môže to byť však napríklad aj pas.

To je pre mňa a pre všetkých veľká novinka. Ešte v roku 2020 to nebolo.

A potom už ma ďalšia pani menom Melissa odvádza k počítaču, kde mi predvedie na displeji, ako mám voliť. Je zakrytý, aby nikto nevidel, akých kandidátov si vyberiem.

Tých prístrojov je v miestnosti asi dvadsať. Potom už to ide celkom rýchlo. Prstom sa len dotýkam mien kandidátov. Nejde len o prezidenta USA, ale aj o guvernéra a ďalších členov vlády a dôležitých úradov u nás v Severnej Karolíne. A potom príde celkom šok.

Všetko šlo hladko

Úplne na konci na mňa vyskočí neobvyklá otázka: „Súhlasíte s tým, aby mohli voliť výhradne občania USA starší ako 18 rokov?“