Moldavčania sa vyslovili proti vstupu do Európskej únie, prezidentka hovorí o kupovaní hlasov

Moldavčania v nedeľnom referende podľa takmer úplných výsledkov zrejme tesne odmietli ústavné zakotvenie vstupu do Európskej únie ako ciele krajiny.

Súčasná proeveropská prezidentka Maia Sanduová, ktorá podľa neúplných výsledkov zrejme získala najviac hlasov v prvom kole súbežných prezidentských volieb, ale nedostala potrebnú väčšinu, obvinila "zločinecké skupiny" z podrývania referenda a kupovania hlasov.

Druhé kolo prezidentských volieb by sa malo uskutočniť 3. novembra. Informujú o tom svetové agentúry.

Kupovanie hlasov

V referende bola voličom predložená otázka, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Zhruba 52 percent voličov na otázku odpovedalo "nie" a 47 percent "áno", ukazovali výsledky po sčítaní takmer 95 percent hlasov.

Naďalej sa však podľa agentúry Reuters sčítavajú hlasy zo zahraničia, pri ktorých sa očakáva, že budú viac proeurópske.

"Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstiev a propagandou a použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby našich občanov a náš národ udržali v neistote a nestabilite," uviedla prezidentka Sanduová po sčítaní zhruba 90 percent hlasovacích lístkov.

"Máme jasné dôkazy o tom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov, čo je podvod nevídaného rozsahu," dodala s tým, že cieľom tejto akcie bolo podrývať demokraciu.

Druhé kolo volieb

Prezidentka Sanduová sa uchádza o druhé funkčné obdobie. Po sčítaní viac ako 90 percent hlasovacích lístkov mala 38 percent, a bude preto zrejme musieť ísť o štrnásť dní do druhého kola volieb.

Jej súperom bude s najväčšou pravdepodobnosťou bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, ktorý získal 28 percent hlasov. Celkovo kandidovalo jedenásť osôb.

Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti Kišiňovu vedie hybridnú vojnu, vmiešava sa do miestnych volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do Európskej únie. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z "rusofóbie".

Od nástupu Sanduovej k moci v decembri 2020 sa vzťahy Kišiňova s Moskvou zhoršili. Jej vláda odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022, obvinila Moskvu z plánovania zvrhnutia moldavského režimu a diverzifikovala dodávky energie po tom, ako Rusko znížilo dodávky plynu, píše Reuters.

Moldavsko, kde žije okolo 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď tamojších separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.