Mykológ: Prečo nemožno hubu označiť za liek, ktorá je afrodiziakom a ktoré majú najviac liečivých látok?
Je pravda, že najstaršími mykológmi boli mravce?
Mravce z rodu Atta, ktoré sa vyskytujú na americkom kontinente, sa hubami živia okolo 50 miliónov rokov. Ide o geniálnych pestovateľov húb. Vytvárajú si špeciálne termitisko a pestujú huby zo skupiny Termitomyces. Tieto mravce sú veľmi dobre organizované – majú jedincov, ktorí režú listy, potom nosičov do mraveniska, žuvačov listov a pestovateľov, ktorí ukladajú rozžuvané listy na záhony. Vnútri termitiska je zvýšená teplota aj relatívna vlhkosť, takže sa tam darí mycéliu (podhubie, pozn.). To slúži na kŕmenie lariev. A potom tam fungujú ešte ochranári, tí majú na prsiach plôšku s antibiotikom a liečia miesta, kde sa vyskytujú burinové plesne.
Ako dlho sa venujete hubám?
Je to už 57 rokov. Začínal som na šampiňónoch, pri nich som vydržal 40 rokov. Postavil som dokonca fermentovňu šampiňónového substrátu, ale vstupom do Európskej únie nás prevalcovali nízkymi cenami Poliaci. Pestovatelia skončili a ja som už svoj kvalitný substrát nemal komu predávať. Okrem toho som sa však venoval aj liečivým hubám, hlavne hlive ustricovitej a šiitake (húževnatec jedlý, známy tiež ako šiitake, je jedlá huba s liečivými vlastnosťami pôvodom z východnej Ázie, pozn. red.). Potom som šiel do dôchodku a päť rokov som písal knihy o liečivých rastlinách a hubách. Neskôr ma oslovili z Vysokej školy chemicko-technologickej, kde sa chceli venovať liečivým hubám. Takže posledných 15 rokov som sa angažoval vo výskume. Za ten čas sme mali osem veľkých projektov o liečivých hubách. Zároveň som na Českej poľnohospodárskej univerzite založil predmet pestovanie jedlých a liečivých húb, čo je v Európe unikátna záležitosť, podobný predmet existuje už len v Maďarsku.
Čím to je, že niekde v Európe je zbieranie húb populárne, a inde o lesné huby ľudia vôbec nemajú záujem?
Je to dané tradíciou. V našich oblastiach sa asi veľa bojovalo a ľudia viac trpeli hladom, takže zozbierané huby ich často zachraňovali. Východná Európa, severné Taliansko, Bavorsko – tu všade sú tzv. mykofilici (mykofília je obľuba húb, opakom je mykofóbia, pozn. red.), zatiaľ čo Dánsko, zvyšok Nemecka, Holandsko a hlavne Anglicko – to sú mykofobici. Tam ešte donedávna huby považovali len za jedovaté. V Anglicku idete parkom, po ceste sú hríby a nikto o ne ani zrakom nezavadí, pretože sa ich ľudia boja. A šampiňóny sa kupujú len v obchode.
Prečo je pre nás zbieranie húb stále také príťažlivé? Ide skoro o národný šport...
Hubárčenie je naďalej fenoménom.
Zostáva vám 80% na dočítanie.