Môžeme si za katastrofy sami? Nový druh predpovedí nám to vyčísli

Odpoveď na otázku z predchádzajúceho odseku znela: „Nie.“ V dlhšej verzii niečo ako: „Aj keď ide o typy javov, ktoré by mali v súvislosti globálnym otepľovaním nastávať častejšie, jednotlivá udalosť sa s ním nedá priamo prepojiť.“

Zhruba od začiatku dvadsiateho prvého storočia sa však v meteorológii a klimatológii rozvíja nový odbor. Hovorí sa mu atribučná veda. Jeho cieľom je zmerať vplyv, ktorý má ohrievanie povrchu našej planéty na konkrétne extrémne prejavy počasia. V budúcnosti by sme si tak mohli v rámci bežnej meteorologickej predpovede vypočuť aj informáciu, o koľko by bol daný výkyv počasia slabší, keby sa klíma nemenila.

Napríklad počas nedávnych povodní spôsobených tlakovou nižou Boris spadlo podľa údajov Českého hydrometeorológického ústavu medzi 12. a 17. septembrom v Rejvíze na Jesenicku 516,7 milimetra zrážok. Analýza vychádzajúca z atribučnej vedy by mohla dôjsť k záveru, že nebyť globálneho otepľovania, mohlo by to byť dajme tomu 250 milimetrov. Len pre istotu...