Prečo je slovenské školstvo národná tragédia

Ak by ste dali bežný text prečítať 15-ročným tínedžerom, každý tretí by v ňom nevedel nájsť hlavnú myšlienku. Podobne by to skončilo aj pri príkladoch z matematiky, ak by zadaná úloha bola zložitejšia. Ako sme sa dostali do bodu, že výsledky našich detí sa neustále zhoršujú?

„Ja to poviem tak úplne prakticky, aby ste si to vedeli predstaviť. Keď sa povie, že my máme obrovský problém v čitateľskej gramotnosti a každé tretie dieťa vo veku 15 rokov je funkčne čitateľsky negramotné, čo znamená, že to sú ľudia, ktorí neporozumejú textu ktorému čítajú, oni nerozumejú tej vete. Teraz si predstavme, že ak je tá čitateľská gramotnosť v takomto stave, že každé tretie dieťa je funkčne negramotné čitateľsky, tak vo finále máme vlastne deti, ktoré absolútne nemajú šancu byť úspešné v tomto živote. Lebo ak človek nevie čítať a písať, tak ťažko môže v tej spoločnosti dobre fungovať,“ upozorňuje v podcaste Ema má mamu odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.

Zhoršenie nastalo aj kvôli pandémii, keď sa školy u nás zatvárali ako prvé a otvárali ako posledné. Učenie sa tak obmedzilo na videohovory z detských izieb a na pracovné listy, ktoré žiaci a študenti samostatne vypĺňali.

„My sme spolu s Českou republikou mali najdlhšie zavreté školy. Bolo to viac ako 170 dní. Kým napríklad v Rakúsku boli školy, boli zavreté 71 dní, v Estónsku 87 dní, v Nemecku 92 dní, čiže výrazne menej,“ vysvetľuje riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.

Problém však nezačal dištančným vzdelávaním, spočíva skôr v spôsobe výučby na našich školách, kde sa stále preferuje memorovanie.

Predstavte si to takto, učiteľ stojí pred tabuľou a vysvetľuje učivo, žiaci si látku zapisujú a neskôr sa od nich chce, aby ju v odpovedi zopakovali.

O tom, čo sa musí zmeniť, je prvá časť podcastovej minisérie Ema má mamu.